Antagonista – 02/2002 (1/2)


Rozsiahly rozhovor s Robertom, ktorý, z príležitosti vydania kompilácie „Greatest Hits“, poskytol nemeckému hudobnému magazínu Tools 4 Music


Kompilácia najväčších hitov sa obyčajne vydáva buď po ukončení činnosti kapely alebo pred vypršaním zmluvy s vydavateľstvo. Ktorá z týchto dvoch skutočností stála za zrodom albumu "Greatest hits"?
Robert: So zmluvou to nič nemalo, bola to jednoducho požiadavka nahrávacích spoločností. Oni by to uviedli na trh aj tak, takže dávalo zmysel starostlivo vybrať jednotlivé skladby a takisto pripraviť bonus v podobe akustických verzií. Uvedomili sme si, že poslednú vec od nás by naši fanúšikovia aj tak chceli zbierku najväčších hitov. Ak by to ale bolo na nás, tak by sme kolekciu najvačších nevydali skôr, než by kapela definitívne neskončila.

Čiže povedané inak, táto nahrávka nie je rozhodne signálom konca ...
Práve naopak. Aj keď sme boli presvedčení o tom, že "Bloodflowers" mala byť posledná nahrávka The Cure, následné turné bolo také dobré, že som nevidel dôvod na ukončenie činnosti. V kapele je ešte ohromné množstvo kreativity a energie, bolo by hlúpe to teraz ukončiť. Mimochodom, už teraz pracujeme na albume "Greatest Hits 2", ktorý bude vydaný niekedy v roku 2020 :) "Bloodflowers" však bude zrejme posledným albumom vydaným pod značkou veľkého vydavateľstva. To, ako zaobchádzali ku koncu s The Cure, to už bolo na hranici zločinu!

Ale vy ste predsa od samého začiatku fungovali pod hlavičkou Fiction Records, nie?
Áno a umožnili nám mať nad vecami úplnú kreatívnu kontrolu. Pokiaľ však šlo o distribúciu, tam sme sa museli vždy spoliehať na spoluprácu s veľkými spoločnosťami. A v tomto smere to šlo citeľne dolu vodou, hlavne pri našich posledných troch albumoch. To, ako sa ku nám správali, to bolo až frustrujúce. Doslova sa nás snažili marginalizovať a to bol pekne na hovno pocit. Človek by za tých 20 rokov vernosti, počas ktorých si na The Cure korporácie pekne namastihli vrecká, očakával aspoň trochu rešpektu, ale bohužiaľ, nestalo sa tak.

Máš preto nejaké vysvetlenie?
Logické nie. Ja tie korporácie vnímam tak, že len sedia na zadku, zarábajú na The Cure šialené peniaze a na oplátku pre nás neurobia absolútne nič. Kapele sa z tých ziskov dostáva skutočne minimum. Zvyšnú časť využívajú na verbovanie všetkých tých sračkových kapiel s nulovou hodnotou. Sú akože strašne umelecké, ale veľká väčšina z nich stihne zbankrotovať ešte predtým, než získajú nejaké peniaze z debutového singla. Tie firmy investujú do desiatich takýchto kapiel v nádeji, že aspoň jedna z nich bude trefa do čiernej. A peniaze, ktoré nalievajú do takýchto idiotov pochádzajú práve z kapiel ako The Cure. Táto stránka podnikania je úplne pomýlená.

Nie je teda alternatívou práve Internet?
Len v obmedzenej miere. Internet nie je všade ešte stále tak ľahko dostupný, ako vo vyspelých krajinách. Hudbu The Cure počúva veľa ľudí v krajinách, kde nie je ISDN kábel natiahnutý v každej obývačke. Ak by sme šli do vydávania vecí iba cez internet, tak by sme prišli o množstvo fanúšikov. Premýšľam však o alternatívnych spôsoboch distribúcie fyzických nosičov a aktuálne mám v hľadáčiku jeden konkrétny model. Koniec koncov, na spoluprácu s veľkými spoločnosťami už fakt nemám nervy. Dám Vám príklad: ak by som chcel vydať nejakú skladbu online a mal pritom zmluvu s veľkým distribútorom, tak by som najskôr musel obvolať troch rôznych právnikov, aby mi vybavili povolenie od toho distribútora. Aj keď je to moja hudba! A títo vydrbanci by sa kľudne postarali o to, aby som moju hudbu z našich stránok stiahol. A ak by som to nerobil, postarali by sa o vypnutie našich stránok. Myšlienka byť umelcom na voľnej nohe a predávať svoje diela cez internet sa rýchlo vytráca. Nakoniec, tie tzv. mediálne spoločnosti dnes aktuálne skupujú prenosové trasy, na ktorých náš internet funguje. A preto môže byť Internet len takou pomocnou barličkou k tradičnému predaju. Ale poďme sa baviť o niečom inom, téma biznisu je frustrujúca ...

Čo tak o hudbe? Na albume "Bloodflowers" hráš, v porovnaní s minulosťou, ďaleko viac gitarových sól. To si mal predtým pocit, že v tom nie si až taký dobrý?
Ale veď to nie je pravda! Dokonca aj keď s nami fungoval Porl Thompson, tak som v štúdiu hral sóla. Porl bol inak v tomto excelentný, ale aby hral poriadne, potreboval k tomu publikum. Každé gitarové sólo, ktoré sa kedy objavilo na album The Cure, som napísal ja. Ale inak sa za výnimočného gitaristu nepovažujem. A ani zďaleka nie som taký dobrý, ako Porl. Napriek tomu sú The Cure pre mňa stále gitarovou kapelou. Ale moje vlastné schopnosti, ako sólistu, sú značne obmedzené. To najlepšie sólo, aké som kedy zahral, je v skladbe "The Kiss". Je to môj absolútny vrchol, pretože v tej skladbe je rozšírené sólo s wah-wah gitarou v dĺžke šesť minút.

Sóla si zapisuješ alebo sú výsledkom improvizácie v štúdiu?
Sóla v skladbách ako "Lovesong", či "Friday I´m In Love" sú štrukturované. Nádherne fungovali už v demo podobách. Sóla v titulnej skladbe "Bloodflowers" alebo aj "From The Edge Of The Deep Green Sea" (z albumu "Wish") sú výsledkom improvizácie v štúdiu. K tomu však vždy potrebujem hlavne správnu náladu. V štúdiu vypnem osvetlenie, zapálim sviečky a vonné tyčinky, zahrám dané sólova na dva, či tri pokusy, z ktorých nakoniec jeden skončí na albume. Je to úžasné zistiť, ako skvele sa dá improvizovať pri správnej nálade v správnom prostredí.

>> pokračovanie



thinking of the days that are no more

©2001-24 monghi