In Your House - 03/2024 (2/2)


V súvislosti so znovuvydaním live albumu "Paris", kapely The Cure, sme sa pozhovárali s ich niekdajším bubeníkom, Lolom Tolhurstom, nielen o kariére kapely, ale aj o jeho novej knihe "Goth: A History".


Ten správny moment

Lolova kniha, "Goth: A History", nadväzuje na pôsobivú knihu o tomto žánri, "The Art Of Darkness", ktorou sa v minulom roku prezentoval John Robb. Zdá sa, že goth štýl zažíva jeden z svojich ďalších momentov slávy.

"To určite áno," prikývne Lol. "Presne toto sme skonštatoval s niekým v nedávnom rozhovore. Viem, že John na svojej knihe pracoval asi 10 rokov, dokonca aj moja kamarátka, Cathi Unsworth, napísala o tomto štýle knihu. Zrejme nastal ten správny čas. V knihe mám rozhovor s Dr. Tracy Fahey a ona mi povedala, "Goth prichádza vždy v čase krízy." Ja myslím, že svet si dnes prechádza ďalšou svojou krízou."

V spomenutých knihách sa k tomuto štýlu pristupuje rozhodne iným spôsobom, než v hudobnej tlači, kde sa s ním narába často s nadhľadom.

"Cathi Unsworth to vyjadrila asi najlepšie," poznamená Lol. "Tým, že sa z toho robila sranda, často až komediálnym spôsobom, tak sa ľudia snažili v tom nevidieť nič nebezpečné. To isté sa dialo v prípade punku, kde si ľudia vraveli, 'Ale, veď je to len o čírach a troch agresívnej hudbe'. Áno, je to aj o tom, ale je to aj o snahe veci zmeniť. A toto je ten ďalší bod, ktorý dokazuje, že sa tento štýl opäť vracia na scénu."

"Možno aj preto je moja kniha viac akademická, čo asi nie je ten najsprávnejší výraz, no v úvode inklinuje k trochu vážnejším témam. To preto, že som chcel, aby ľudia nechápali môj pohľad na vec v štýle, 'pozrite na tých smiešnych ľudí, čo tancujú s nietopiermi na hlave'. Ja som chcel otvoriť serióznu debatu o tom, prečo ten štýl tu stále je a ešte vždy istých ľudí priťahuje."

Na inom mieste vo svojej knihe Lol analyzuje kultúrny vplyv írskeho básnika W.B. Yeatsa, dokonca priložil svoju fotografiu pri Yeatsovom hrobe v Sligo.

"Keď som tam bol, bolo to v štýle 'Viem, že je tu pochovaný, tak sa na jeho hrob zájdem pozrieť'," vysvetľuje Lol. "Nakoniec, kúsok odtiaľ vyrastala moja kamarátka, Julianne Regan. Nedokážem oddeľovať miesta od ľudí. Pár rokov dokazadu začali všetci využívať Google Earth a som si istý, že každý začal v prvom rade hľadať miesta, kde vyrastali a tam som sa po tých uliciach šiel prejsť."

"Zavolal som Robertovi a povedal mu, 'Vieš čo? Ja sa už ani nečudujem, že The Cure zneli tak, ako zneli'. Choďte na Google Earth a pozrite si tie miesta - je to všetko tam. Hrali sme to, čo sme videli a vyrastali sme s tou temnotou toho sychravého vidieka. Odtiaľ pochádza ten materiál. Keď sme dokončili veci s albumom "Pornography", tak sa kapela na istý krátky čas rozpadla. Ja som vtedy odišiel do Francúzska, do Baskicka, kde som si pozrel aj múzeum Salvadora Daliho."

Bol to fascinujúci výlet

"Zostal som tam asi týždeň, v meste, kde žil ... chcel som to všetko jednoducho pochopiť," pokračuje Lol. "Pri výtvarnom umení je to ešte zjavnejšie, pretože sa prechádzate po tých miesta a jednoducho vyzerajú ako Dalího obrazy. Všetky tie farby a všetko máte zrazu pred očami. Samozrejme, žiadne hodiny sa na chodníku nerozplývajú, ale je tam veľa vecí, ktoré Vám pripomenú jeho práce."

"Vždy som chcel zájsť na miesta, odkiaľ konkrétni ľudia pochádzajú alebo tam vznikli konkrétne diela, pretože pre mňa sú to neoddeliteľné veci. Nežijeme vo vlastných hlavách a nevymýšľame si všetko odtiaľ. Pozorujeme, čo sa deje, spracovávame to, takže je podľa mňa dôležité vidieť tie miesta."

Vzostupy a pády

Vo svojej knihe je, dnes už 64-ročný, Lol úprimný aj ohľadne jeho životných vzostupov a pádov a na jednom mieste priznáva skutočnosť, že jeho boj so závislosťou ho doviedol k pobytu v Priory zariadení, kde sa svojho času liečil aj Andy Fletcher z Depeche Mode.

A hoci sa dnes Lol teší zaslúženému uznaniu nielen za knihu "Goth", ale aj predošlú "Cured", stále je zaneprázdnený aj hudobnými aktivitami. V minulom roku vydal, spolu s ex-The Banshees členom Budgiem a írskym producentom Jacknife Leem, album "Los Angeles", na ktorom sa objavili hostia v podobe takých zvučných mien ako James Murphy, The Edge, či Boby Gillespie.

"V 1980-tych rokoch sme s The Cure absolvovali turné, kedy sme dva večery po sebe vystupovali v rovnakom čase a meste ako Madonna a Motley Crue. S Madonnou som sa samozrejme nikdy nestretol, ale tu a tam sa mi v bare podarilo naraziť na Tommy Leeho. Tak som mu raz zavolal a povedal mu, 'Viem, že más najlepšie štúdio v meste, Tommy, mohli by sme ho využiť? Chcem nahrať album.'"

"On na to, že jasné, poslúž si. A tak sme tam prišli a s Budgiem a Kevinom Haskinsom z Bauhaus sme niečo nahrali. Vypomáhal nám aj Danny Lohner z Nine Inch Nails. Nakoniec to však znelo, ako keď sa stretnú chalani z The Cure, The Banshees a Bauhaus, niečo nahrajú a produkujú to Nine Inch Nails. Nebolo to zlé, ale my sme sa nechceli vracať do minulosti."

A to bol presne ten moment, kedy začal Lol pátrať po Jacknife Leem.

"Každý deň sme chodili k nemu do štúdia, ráno si sadli spolu ku káve, podebatili a on vždy dodal niečo v zmysle, 'aha, tak o tomto mám jednu nahrávku'. On ju pustil a my sme pokračovali v debate. Asi po hodine sme si povedali, 'tak fájn, ideme niečo zasa nahrať?' Jeho štúdio je plné známych synťákov a bicích, bolo to priam dokonalé. Všetko to bolo veľmi organické, neboli predtým žiadne nápady v štýle, čo a ako by sme mali robiť. Len sme sa do toho pustili a bolo. Som veľmi spokojný s tým, čo z toho nakoniec vzišlo."

zdroj: Hot Press, 28/03/2024



thinking of the days that are no more

©2001-24 monghi