Robert o albume "Disintegration" - 06/1989


Krátka Robertova analýza všetkých skladieb legendárneho albumu, pre nemecký magazín Zillo, pri ktorej mu zdatne sekundoval Simon ?


Robert, Simon, poďme sa pozhovárať o Vašom novom albume, "Disintegration". Prečo práve takýto názov a odkazuje nejakým spôsobom na budúcnosť kapely? Mohli by ste povedať niečo k každej skladbe a ich pozadí?
Robert: Názov "Disintegration" sme zvolili práve preto, že sme potrebovali na začiatku nejaký pracovný názov, aby každému bolo jasné, o čom to celé bude. Ak by sme pracovný názov nemali, tak potom by to dopadlo ako napr. v prípadoch "Head On The Door", či "17 Seconds", kedy nikomu nebolo úplne jasné, na čom sme vlastne pracovali. Ale ak niečo pomenujete na úplnom začiatku, tak každý získa predstavu (síce neviem ako) ako by tá nahrávka mohla znieť. A tu sa dostávame k významu jedného slova - "rozpad". Stojí za ním mnoho dôvodov a to až toľko, že by sme to nestihli všetko rozobrať. Ale jedna vec nad tým vyčnieva - je to osobný rozpad / ukončenie, rozklad ... a preto to nemá žiaden vplyv na budúce plány kapely.

No a teraz k albumu ... skladba po skladbe ... tá prvá sa volá "Plainsong". Je to veľmi pokojná, atmosferická a vcelku katastrofálna skladba odkazujúca na jeden incident z minulého leta. Čo ide ďalej?

Simon: "Pictures Of You"
Robert: A tá je o čom?
Simon: To je vcelku veselá skladba, ale asi by si ju mal objasniť ty.
Robert: Veselá?
Simon: No, má celkom radostnú náladu, či?
Robert: Pokiaľ ide o názov, tak áno. Je to asi o predstave, kedy niekoho máte, s niekým máte vzťah. Trochu sa tým vraciame ku skladba "How Beatiful You Are" z nášho predošlého albumu. Vaša predstava o človeku, s ktorým ste, sa len zriedka zhoduje s tým, čo ten človek v skutočnosti predstavuje. Niekedy si úplne prestanete všímať, ako sa ten človek mení. Ste totiž až príliš zameraný na to, čo tá osoba reprezentovala.
No, a potom nasleduje skladba "Closedown", ktorej text som napísal pred šiestimi rokmi. To v skutočnosti dokazuje, ako málo som sa za tie roky zmenil. Aká skladba nasleduje?

Simon: "Lovesong"
Robert: Ten názov hovorí sám za seba. Je venovaná ľuďom, ktorých milujeme. Poďme ďalej ... "Lullaby". Aj tento názov hovorí sám za seba. Skladba pojednáva o poruchách spánku, nespavosti a strachu zaspať. Ďalej?

Simon: "Fascination Street"
Robert: Tá vyšla v Spojených štátoch na singly. Pojednáva o posadnutosti a o tom, čo sa Vám stane, keď fungujete v kapele a priťahujete príliš veľa pozornosti. Vtedy môžete predpadnúť mylnej predstave, že ste pán sveta. Po nej nasleduje "Prayers For Rain", ktorá je v podstate kľúčovou skladbou albumu. Tá sa pozvolne prelína do "The Same Deep Water As You", ktorá reprezentuje frustrácie, ktorá sa objavia v momente, ako urobíte niečo, čo ľudia považujú za veľkolepé. Je to vlastne moja reakcia na ľudí, ktorí nás považujú za supermanov.
"Disintegration" je predposlednou skladbou. Je to akési odlúčenie od samého seba, čo Vás vlastne núti konať veci, ktoré nechcete. Vedie to k posadnutosti a k zhýralosti. Myslím, že v poslednej dobe máme tendenciu prepadať práve týmto veciam. No a nakoniec je tu skladba "Untitled", pri ktorej, keďže som nevedel presne definovať, o čom konkrétne je, tak som jej nedokázal dať ani správny názov. Je to možno o zbytočnosti diabla. A takisto je to ďalšia kľúčová skladba albumu.

Tak či onak je to povznášajúci album. Neviem, aký pocit máte pri jeho počúvaní, ale ten môj je dobrý. Možno je to preto, že ja viem presne, čo je v tom albume zachytené.

Prečo ste sa v Spojených štátoch rozhodli vydať iný singel, než v Európe a Británií (v US to bola "Fascination Street" namiesto "Lullaby").
Robert: V skutočnosti to nebolo naše rozhodnutie. Je to jedna z vecí, ktorej sme sa museli vzdať. Ktorákoľvek skladba mohla ísť na singel, takže sme to nechali na našu nahrávaciu spoločnosť. V Amerike je to Electra, v Európe Polydor. Ak by sme chceli vydať singel po našom, proti rozhodnutiu spoločnosti, a im by sa to nepáčilo, nerobili by tomu náležitú kampaň, čím by to všetko stratilo význam. Im sme im teda ponúkli možnosti a oni si singel vybrali sami.

Simon: A nebolo to kvôli nejakému filmu?
Robert: Jasné, tá skladba sa objavila v novom filme Hugha Hudsona. Hrajú v ňom Donald Sutherland a Adam Horowitz. Celkom dobrý film a v USA tomu robia slušnú kampaň. Prišlo mi to vcelku výhodné, keby vyšiel film a singel v tom istom období. Inak, mne sa "Fascination Street", ako pilotný singel, páči viac.

Aj ste k týmto dvom singlom už natočili video?
Robert: Áno, pre "Lullaby" sme natočili také duchárske video. A pre "Fascination Street" vcelku gothicky ladené, čiže sklonené hlavy, dlhé kabáty a podobne. Ľudí to bude miasť, veď v "Lullaby" som oblečený v pyžame, v druhom v pohrebom kabáte ...

Myslíš, že je tu možnosť opäť zosumarizovať všetky videá, spolu s tými, ktoré už vyšli na "Staring At The Sea"? Alebo to plne záleží od rozhodnutia Vášho vydavateľstva?
Robert: Nie, určite to dáme dohromady. Na predošlom turné sme mali Andyho Vellu, on nám robí grafické veci, a filmoval naše rôzne vystúpenia. Bol tam zámer urobiť z toho niečo len pre domáce video, neskôr to však pripomínalo "The Cure In Orange". Lenže ku koncu sme si uvedomili, že Andymu z toho trochu preplo. Niekedy mu dokážu veci prerásť cez hlavu a hoci je to skvelý umelec, rozhodne nie filmár. Takže to bola ďalšia chyba v našom zozname, ktorá nás stála pekné peniaze. Ale keď dokončíme všetky videá pre tento album, tak predpokladám, že to dáme všetko dohromady a vydáme to spolu s vecami, ktoré doteraz vydané neboli.

Späť teda k aktuálnemu albumu. Napísal si ho sám alebo to opäť bola skupinová práca ako v prípade "Kiss Me" albumu?
Robert: Aj v tomto prípade sme sa asi na týždeň všetci niekde stretli, spoločne počúvali kazety a demá, a popritom debatili čo chceme vlastne urobiť. Kúpil som každému pero a zápisník a ku každej demonahrávke sme si robili poznámky. Je to veľmi demokratické. Neskôr som sa posunuli ďalej a snažili sa interpretovať jednotlivé demá. Od tej chvíle je to vlastne spoločná práca. Boris si sadne za bicie a povie, "zahral by som to asi takto" Nemôžem nikoho prinútiť k niečomu, čo robiť nechce, takže myšlienka kapely ja založená na tom, že každý hrá vlastné veci a všetci sa tešia z toho, čo hrajú. Ak z toho niekomu prepne a nechce hrať to, čo sa ostatným páči, tak potom by v kapele nemal zotrvávať. Jasné, že v kapele je možstvo hudobných rozdielov a názorov, napr. Porl nepočúval ten istý hudobný štýl ako ja so Simonom, ale aktuálne je jeho gitarový štýl absolútne stopercentný.

zdroj: Zillo (Germany) no.2, 01/06/1989



thinking of the days that are no more

©2001-24 monghi