Ako si sa dostal s The Cure do kontaktu po prvýkrát?
Práve nahrávali album "Kiss Me Kiss Me Kiss Me". Bolo na ňom veľa klávesových partov. Nemali k dispozícií skutočného klávesáka a uvedomili si, že ísť na turné bez neho by bolo zložité. Ich vtedajší bubeník, Boris Williams, bol môj starý kamoš. Navrhol im, aby ma oslovili. Takže prišiel odkaz, "potrebujeme klávesáka na 5 týždňov po Spojených štátoch, nechceš sa pridať?" Vtedy som pôsobil v The Psychedelic Furs, mali sme pred vydaním albumu a plánovaným turné. Predstava hrať so starým kamošom sa mi páčila, ale potreboval som peniaze, bol som nájomný hudobník. Nebol som si istý, či sa toho chcem vzdať kvôli piatim týždňom. The Cure mi však poslali kazetu, pustil som si ju a do 30 sekúnd mi bolo jasné, že idem na to.
Aké syntezátory boli použité na albume "Disintegration"?
O vývoji syntezátorov sme sa už bavili. V tejto fáze, od polovice ku koncu 1980tych rokov, kraľovali samplery. Zrazu ste mohli hrať celý orchester, japonskú flautu shakuhachi, celý zbor ... Mali ste Mellotron, ale ten bol veľmi obmedzený. Na "Disintegration" boli použité ako samplery, tak aj klávesy. Ale nie tie skutočné, nie také, čo by sa dali nazvať syntezátory. Dnes som premýšľal o rozdieloch medzi samplermi a syntezátormi. Myslím, že tie rozdiely sa stierali. V tom čase sme používali E-mu Emulator II a III. Vtedy existovala skvelá spoločnosť, E-mu. Oni zanikli, nie?
Áno, mali v ponuke celkom pekné nástroje.
Z Emulatora II som využíval množstvo samplov. Mal som Prophet 2002, z ktorého som takisto využíval sample. Sláky boli všetky samplované. Neskôr aj skutočné piáno. No a potom ASP Solina String Ensemble. Dá sa to ešte nazývať syntezátor? Skôr syntezátor s obmedzenými predvoľbami. Takže áno, bolo to množstvo samplov.
Tvoj názor na bicie automaty?
Milujem bicie automaty. Prvý, ktorý som vlastnil, bol E-mu Drumulator, ktorý som používal po tom, čom som sa v roku 1985 presťahoval do LA, aby som prerazil v oblasti filmového soundtracku a s ovisnutým chvostom som sa po polroku vrátil domov. Na "Disintegration" sme používali Roland R-8. Aktuálne používam Elektron. Boli sme s The Cure na turné, vo Švédsku a ja som do Elektronu poslal mail, pretože som chcel mať v šatni alebo v hotelovej izbe niečo k dispozícií a oni mi poslali hneď niekoľko vecí, čo bolo od nich úžasné, pretože veci zadarmo som rozhodne nečakal.
Tvoje tipy niekomu, kto sa obzerá po novom syntezátore?
Záleží na tom, čo chce kto robiť, nie? Osobne by som odporúčal Moog alebo niečo z Dave´s Sequential Circuits a hneď po kúpe vymazať všetky predvoľby. Mali by ľudia totiž zistiť, ako to naozaj funguje, bez zbytočných efektov, aspoň bez tých vstavaných. Vymazaním predvolieb sa vyhnete používaniu zvukov niekoho iného. Vytváranie vlastných zvukov je totiž takisto súčasť tvorivého procesu, rovnako ako písanie skladieb a notových zápisov.
Ak by si túžil zabodovať v nejakom filme, kto by ho mal režírovať a aký by to bol žáner?
Určite nejaká gangsterka od Martina Scorseseho.
Pekne. Aké nástroje by si použil?
Jednoznačne orchester.
Žiadne syntezátory?
Určite nie, ak po nich siahneš, v momente sa z toho stane ... nejaký film z 1980tych rokov alebo sci-fi, nie?
Asi áno. Ale nejaké by si tam mohol prepašovať. Myslím, že Hans Zimmer tak niekedy pracuje.
No áno, na neho som zabudol. Práve som dokončil môj prvý počin pre jednu romantickú komediálnu drámu. Použil som pri tom Una Corda a Harmonium. Je to veľmi strohý, veľmi emotívny zvuk. Vždy som to chcel skúsiť a bola to naozaj zábava. Bola to veľká spolupráca s režisérom. Ale môj najobľúbenejší soundtrack je od Bernarda Herrmanna pre film Taxikár. Je to môj najobľúbenejší film. Ak by sa mi raz podarilo urobiť soundtrack pre film s Robertom Nirom, zomrel by som šťastný.
Takže, už si sa k tomu dostal.
Áno, ale je to naozaj ťažké. Musíš sa pri tom zbaviť vlastného ega. Keď si už skomponovala ten najlepší hudobný kúsok pre určitú fimovú scénu a povieš si, toto je ono, to je to najlepšie, môže sa Ti stať, že režisér zahlási, "No áno, páči sa mi to, ale môžeš to skúsiť znova?" A Tebe zostáva len povedať, "Tak dobre," pretože pracuješ s niekým iným. Nie je to totiž úplne Tvoja vec. Hudba musí scénu podporovať, nemôže ju prevalcovať. Darren, s ktorým som pracoval na tom filme, "Sam & Kate" povedal, "Roger, naozaj milujem túto hudbu. Tá skladba sa doslova do toho filmu pýta. Mala by byť vo filme! Len nie v tom mojom." :)
To muselo byť iné sklamanie ...
Dnes sme skvelí priatelia, ale vtedy to bol boj. Boli sme v istej fáze, v ktorých som skomponoval 27 nápadov a poslal som mu ich. Počúvali sme to cez FaceTime a robil som si pri tom poznámky. Povedal mi, "Toto nie je celkom vhodné, môžeš to ešte preskúmať?" A ja som si pomyslel ... čo do zadku na tom chceš skúmať? Mohol som od toho odísť s pocitom, že toto fakt nepotrebujem. Nepotrebujem ani tie peniaze. Nechcem to! Ale skúšal som to ďalej a nakoniec som bol s výsledkom veľmi spokojný.
Je niečo, a nemusí to byť nutne spojené s hudbou, čo Ťa práve teraz inšpiruje? Niečo, čo Ťa robí naozaj šťastným?
Počasie. Počasie v Los Angeles. Vieš čo? Slnko. Dokonca aj keď je v Anglicku leto, tak ani neviem, že moje štúdio existuje. Nepribližujem sa k nemu. Najviac som kreatívny počas jari a jesene.
Syntezátory, ktorých sa nikdy nezbavíš?
Prophet VS, toho by som sa nikdy nevzdal. Roky som po ňom túžil a nakoniec som zaň v Londýne zaplatil fakt veľa peňazí. Má skutočne klasický zvuk. Nikdy by som sa nezbavil ani môjho Prophet 600 alebo T8, ale čisto zo sentimentu. Nikdy by som asi nepredal ani Fender Rhodes. Teraz som dostal Model D, pretože ten starý je ... veď vieš. Robert nikdy nechcel, aby to bol ako hudobný nástroj. Chcel to kvôli zvukovým efektom a podobne.
To sa týka aj Moog Modularu. V tých časoch ľudia jednoducho nepoznali jeho potenciál.
Nie a ani netušili, že nakoniec bude až taký hudobný. Keď sa Jan Hammer dostal k prvému Modelu D, pamätáš, ako ho doslova premenil na zbraň a používal to na pódiu? Keď si zrazu uvedomil, že s "pitch bendom" môže hrať ako na gitare? Ako k tej premene došlo? Bol to neuveriteľné. Tie albumy Mahavishnu Orchestra jednoducho všetkých strhli.
Skvelé sú aj tie staré videá!
No áno, keď tam neustále ladí gombíkom, pretože je unášaný! Janovi Hammerovi som s Bobom Moogom odovzdával cenu na Moog Festivale 2006. Bolo to zvláštne, pretože on a Herbie boli moji celoživotný klávesoví hrdinovia a zrazu stál proti mne chlapík, ktorý mohol byť mojim strýkom. Bol neuveriteľne priateľský. Počas príchodu na pódium hrala akási Mahavishnu Orchestra tribute kapela a on si s nimi zahral. My sme stáli na boku pódia, sledovali ako hrajú a ja som sa ho spýtal "Aké to je sledovať týchto chlapíkov, ako hrajú Vaše party?" Nemal som pocit, že by ho to veľmi trápilo. Tiež predal všetko svoje vybavenie, dokonca už nevlastní aj Fender Rhodes. S tým Fenderom hral cez modulárny okruh, ešte predtým, ako sa dostal k Minimoog-u. Bolo to niečo neuveriteľné. A on to všetko predal, ešte aj svoj keytar. Hrala si niekedy s keytarom na pódiu?
Ja nie.
Ale no tak! :)
Dobre, dobre ... myslela som to inak :)
Ja som si jeden kúpil v 1980tych rokoch. Hral som si ním iba raz, v jednej all-star kapele, v takom klube na Vine, The Palace. Ale už nikdy viac. Je to úplna blbosť. Úprimne, človek s tým vyzerá ako blbec. A tuná tento rozhovor končí :)
zdroj: SynthHistory.com, 21/03/2023