To Wish Impossible Things – 11/2022


V deň oficiálneho vydania remastera albumu „Wish“ sa vráťme na úplný začiatok roka 1992, kedy sa finišovalo s jeho nahrávaním v legendárnych štúdiách Manor. Na nahrávanie si zaspomínali Katie Wilkinson, (viola) a Steve Whitfield (inžiniering).


Katie Wilkinson

Na nahrávania skladby "To Wish Impossible Things" mám viacmenej hmlisté, no šťastné spomienky. Zopár priateľov ma odporučilo kapele v súvislosti s vylepšením violovej linky v spomenutej skladbe, čo ma potešilo, pretože ich hudbu som vždy obdivovala. Ako hudobníci sú neuveriteľne úprimní a bezúhonní.

Nahrávalo sa neskoro v noci, keďže som pracovala v EMI do deviatej večer, no súhlasila som, že dorazím do štúdií Manor, v Oxfordshire. Spomínam si, že som šoférovala úplne nervózna, aj preto, že vodičák som mala len niekoľko týždňov a vtedy sa ešte GPS navigácie nepoužívali!

Na miesto som dorazila asi o jedenástej v noci a Robert s kapelou ma vrúcne privítali, nechýbala fľaška Rioje. Deň predtým mi poslali kazetu so skladbou, takže som ju počula iba zopárkrát. Chceli po mne nejakú lahodnú, lyrickú melódiu violy, ktorá by celkovú hudbu vhodne doplnila.

V podstate som len improvizovala s niečím, čo mi pasovalo do toho (prekrásneho) songu. Zdalo sa, že sa im to páčilo, tak sme to ešte zopár krát zahrali a skončili asi o pol jednej po polnoci.

Ešte asi hodinu po tom sme spolu debatilo (dopili fľašu) a šla som do postele, keďže som ráno veľmi skoro vstávala. S Robertom a kapelou mi bolo potešením spolupracovať - boli veľmi otvorení a vďační za moje nápady. Bol to veľmi príjemný a vrúcny večer a bola som rada, že som im páčilo to, s čím som prišla.

Keď album vyšiel, tak som bol sklamaná, že vo výslednom mixe bola viola potlačená do úzadia a takisto mi bolo ľúto, že som s nimi nikdy nevystúpila naživo, no napriek tomu to bol obohacujúci a naplnený štastný večer.

Nechce sa mi veriť, že je to už 30 rokov!!

Steve Whitfield

Dovoľte mi hneď na úvod povedať, že spolupráca na albume "Wish" bola jedna z tých najlepších vecí v mojom profesnom, ale aj súkromnom živote. Užili sme ti toľko zábavy! Mal som to šťastie, že som s kapelou celých 6 mesiacov žil a pracoval v brilantnom rezidenčnom štúdiu, na juhu Oxfordu, s názvom "Manor".

Prvýkrát som s The Cure spolupracoval vďaka produkcií a inžinieringu na skladbe, ktorú nahrali na výročný album vydavateľstva Electra, "Rubaiyat". Jednalo sa o cover skladby The Doors, "Hello I Love You". Následne som viac ako mesiac, na troch nahrávacích sedeniach, pracoval na demách nových skladieb, z ktorých neskôr vznikol album "Wish". Posledný deň sa ma Robert opýtal, či by som nechcel mať pod palcom inžiniering albumu. Musel som sa najskôr stretnúť s Davem Allenom, aby sme zistili, či to bude v pohode. O pár týždňov neskôr sme už spolu zašli do Manor-u, skontrolovať štúdio a našťastie to medzi nami klaplo. Je to vtipný a zaujímavý chlapík.

Počas toho polroka sme v Manor pracovali šesť dní v týždni (okrem dvoch týždňov počas Vianoc). Neskutočne sme si to tam užívali a to až tak, že sme tam zostávali aj počas voľných dní, relaxovali a oslavovali. No v podstate sme tam viedli nočný život. V štúdiu sme začínali pracovať vždy o štvrtej, piatej popoludní, okolo deviatej sme mali asi hodinovú pauzu na večeru, no a potom sme ťahali až do piatej rána.

Simon ma asi 4-5 krát týždenne brával na horské bicykle, než sme začali pracovať. Aj vďaka tomu som sa po celý čas udržiaval v kondícií!

Všetky skladby pochádzajú z demo nahrávok, okrem niekoľkých, ktoré vznikli priamo v štúdiu. Myslím, že šlo o "from the edge of the deep green sea" a "friday i´m in love". Už v momente, kedy Robert nahral vokály pre "friday i´m in love", každý v štúdiu vedel, že to bude veľký singel. Nikdy predtým, ani potom som taký pocit nezažil. Demo k tejto skladbe bolo nahrávané v piatok a skutočné nahrávanie bolo dokončené týždeň na to, v piatok.

No a keď bol album kompletne dokončený, tak sa mi ani trochu nechcelo ísť domov!

Mal som to šťastie, že som bol prizvaný na filmovanie klipu k "Friday I´m In Love", ktoré prebehlo takisto v piatok. Ja som ten chlapík v modrom, s metlou v ruke a neskôr potom s korunou, ktorú mal predtým na hlave Boris.

Tim Pope sa zmienil, že keďže tá skladba bola o radosti z piatku, tak sme predtým museli všetci do šatne a kopnúť do seba niekoľko pohárikov, kvôli nálade. Video sme točili 5krát, vždy na skladbu pustenú od začiatku do konca. Zakaždým tam zostal neskutočný bordel, takže, kým to štáb celé upratal, museli sme zájsť do šatne a samozrejme si tam zakaždým zasa vypili. Tie bláznovstvá na konci videa sú vlastne z konca dňa, kedy sme už mali slušne naložené!

Počas nahrávania v Manor bola kapela vo skvelej kondícií, či už po hudobnej alebo osobnostnej stránke. Rovnaká zábava bola aj s pracovníkmi štúdia a všetci mali podiel na tej brilantnej atmosfére, ktorá tam vtedy vládla. Je smutné, že spoločnosť EMI to štúdio o pár rokov predala. Ďalšie zaniknuté štúdio s tak neuveriteľnou históriou.

Suma sumárum - skvelí ľudia, skvelá hudba a skvelé obdobie!

zdroj: twitter.com/out_cure



thinking of the days that are no more

©2001-22 monghi